Som iba človek a kým tu som
Urobím ešte pár chýb
Tu skladám zbrane a chcem ti
Dokázať, že v srdci mám cit
Si iba človek a tvoje
Srdce sa tak ťažko hojí
Sme ľudské duše
Čo sa potrebujú pochopiť
..ako prázdny dom, kde zas túžime žiť

(*)Môžme si už odpustiť?
Je mi to ľúto a strácam hlas
Hlbokú bolesť do kostí
V srdci pomaly rozpúšťam
Tak môžme si už odpustiť?
Teraz cítim, že je čas
Tresty za ublíženie na šťastí
Ti odpúšťam, odpúšťam

Som iba človek a kým tu som
Urobím ešte pár chýb
Tu skladám zbrane a už ťa
Nimi nechcem poraniť
Si tiež len človek a viem, že
Sklamanie sa ťažko hojí
Sme ľudské duše
Čo sa potrebujú pochopiť
..ako prázdny dom, kde zas túžime žiť

(*)

Nech konečne dýcham
Oboch to stálo priveľa síl
Poď naspäť, nech mám ťa
zase blízko ako predtým
Ako z najvyšších skál
zbaviť mi srdce záťaží
Kým sa mi navždy zastaví
..navždy zastaví

(*)

タグ ：

#スロバキア

#ZuzanaSmatanova

スズナ嬢も気づけばもうアラサー卒業直前のベテラン。
ちょっと前奏から楽曲初めは音数少なく眠くなりますが、
その後はオケが立ち上がり、聴きやすいいい曲になります。

人を受け入れる力強さというのか、自信があることの素晴らしさを感じるような。
不景気で格差が拡がり、他人にかまうことを恐れる風潮しますが、
まずはそれぞれ自分の活躍する場がある社会だといいなと思います。

Nesľubujem Ti náruč hviezd
zlaté ryby čo plnia prianie
rýchlo, na počkanie
mám len dlane, čo chcú Ťa viesť
hlbokou nocou aj dňom
niekam do skutočných snov

Nesľubujem Ti viac než mám
v srdci územie, kde necháme
rásť lásku pre nás
dám Ti pocit, že nie si sám
okolo nás zrazu mizne svet
a oheň necháme rozhorieť

(*)Sme jediný a jediná
na Zemi jediní a iba pre seba
keď Tebou voňajú izby domu
vtedy zas prežívam všetko znovu, znovu
srdce je jediný zvuk
a iba vďaka nemu je počuť
(že si blízko)

Nesľubujem Ti vzdušný hrad
dám Ti záhradu, kde netreba
dvom bútľavý strom
viem, že pocítiš občas strach
urobím všetko, čo zaručí
že budeš so mnou a v bezpečí

Nesľubujem Ti viac než viem
v dome večnú jar a v prítmí
izby úsmev a čaj
chcem, nech vieš, že rozumiem
ak sa Ti v diaľke začne cnieť
budem Ťa čakať na ceste späť

(*×2)

タグ ：

#スロバキア

#ZuzanaSmatanova

Stromy, živé ruky zeme
chcú sa dotknúť hviezd
v ich listoch nikdy nenájdeme
príbehy laní a prázdnych hniezd

Stromy, pokorné ramená
prichýlia s láskou vtáčí spev
vždy zabolí vetva zlomená
odpustia pýchu aj všetok hnev

(*a)Horou sa stopy stratia
ľudský pach vdýchne kôra stromov
Horou všetko onemie
divoké srdce len tam cíti domov

(*b)Horou… tep môjho srdca túži večne znieť
Horou… nesie sa hlas ozvenou
Horou… ňou vedia ľudské ústa onemieť
Horou, horou, horou

Stromy, perina z listov
noc sa ňou vždy zakryje
volajú ma cestou tienistou
tam, kde ma tôňa ukryje

Stromy, paže mohutné
chrámy mocných síl
v zime pod snehom skromne zohnuté
ochotne stoja do posledných chvíľ

(*a)(*b)

Tam mám korene, tam sa zastavím, tam chcem spočinúť
tam sa uzdravím, tam moja hrdosť môže v tichu zahynúť
tam je prímerie, tam sa odovzdám, tam sa nestratím,
tam moja duša na konci všetkého v pokoji odletí

(*b)

Horou, horou, horou

タグ ：

#スロバキア

#ZuzanaSmatanova

Ak vietor do stromov sa oprie
V jasný deň búrka vymení
Len tvoja dlaň, ktorej sa dotknem
mi vráti pocit,že sa nič nezmení
nezmení

(*)Buď so mnou v dobrom aj v zlom
nech nás nič nerozdelí
Moje srdce je zvon
len pri tebe zvoní
objím ma tak ako strom
čo sa s nehou skloní
V dobrom aj zlom
V dobrom aj zlom

Ak vietor náhle stíchne
Stále má viac než viem si priať
Len s tebou znova sa nadýchnem
A cítím, že všetko je zas prvý-krát
prvý-krát

(*) jéé

Blízko nás nie je strach
keď dobré v zlé sa mení
a to že vieš pri mne stáť
si viac než zlato cením
Ako oblohu vták
já potrebujem tvoj cit
Len ty si človek s ktorým
navždy chcem byť

(*×2)

タグ ：

#スロバキア

#ZuzanaSmatanova

Chcem kúsok času nahradiť hodinou
vrátiť nám izbu, nech je zas našou krajinou
Cestou a chodbou ísť späť do dverí
a zase spojiť posteľ z dvoch území

Oči nám obom trochu zvlhli... ako, ako, ako sme mohli?!

(*)Opustiť nás, naše bezpečné miesta
ďaleko ísť, kde sa nevieme nájsť
nezvládnuť výšku a vypadnúť z hniezda
na miesto, kde cítiť len mráz

Bez ťažkých svedomí je čistý náš stôl
hľadáme jednu cestu späť za sebou
Ak cítiš to, čo ja, tak vráť sa domov
tam môjmu srdcu chýbaš pre stotisíc dôvodov

Oči nám obom trochu zvlhli... ako, ako, ako sme mohli?!

(*)

Niekde je vždy cesta späť
Do záhrady, kde sa topí ľad
Chcem nám rozumieť
Tak ako sa nám to mohlo stať?

(*)

タグ ：

#スロバキア

#ZuzanaSmatanova

#AdamDurica